Tak kopni do tý bedny, ať panstvo nečeká... Burácalo z cd rádia v Romanovom nablýskanom čiernom audi. A on nemal problém zatlačiť pedál poriadne do podlahy. Obmedzenie rýchlosti, alebo celkovo nejaké pravidlá holohlavému fešákovi veľa nehovorili. Keď ho náhodou zastavil policajt, s ktorým sa osobne nepoznal, vyriešil to buď jeden telefonát, alebo prinajhoršom pokuta. Ale s jej vyplatením Roman problémy nemával. Vždy sa vedel obracať, byť v správny čas na správnom mieste. Zarobiť nejaké prachy spôsobom často hraničiacim s nelegálnou činnosťou, bol jeho chlieb každodenný. Nad tým že pár ľudí sa vďaka nemu ocitlo na ulici, sa vôbec nepozastavoval. City a obchod k sebe nepatria, vysvetľoval chudákom, ktorí mu trasúcou sa rukou podávali mesačné splátky.
Roman sa rútil po uliciach mestom a rútil by sa ešte rýchlejšie, nebyť nejakých debilov, ktorí sa mu pchali do cesty.
„Boha, čo sa vlečieš!“ Vykrikoval si za volantom. „Rovná cesta, nikde nikoho, tak čo sa seriete päťdesiatkou.“ Hromžil a vytruboval na autá pred ním.
Dano sedel za volantom svojej dvanásťročnej fabie, a spokojne si šoféroval domov z práce. Dnes mal náročný deň, v podstate ako skoro každý. Veľa roboty za nie moc peňazí. Ale napriek tomu bol celkom v pohode. Prácu na píle mal rád, a hoci to bola drina, bol šťastný, že vôbec nejakú robotu má, a že sa svojimi rukami dokáže postarať o rodinu. Mal rád Pehu a Katku Knechtovú obzvlášť, a keď v rádiu pustili Spomaľ, máš privysokú rýchlosť... usmieval sa a ticho si pohmkával do rytmu.
„Kretén, uhni mi z cesty, alebo pridaj!“ Hundral a nadával Roman.
„Čo vytrubuje, šak idem päťdesiat...“ Myslel si Dano.
„ Ty fucker, odjeb sa do kraja.“ Roman by modrú fabia predbehol už dávno, ale stále mu nejaký hajzli išli v protismere.
„ Nechápem takýchto ľudí. Čo si myslia že sú. Zákony platia pre všetkých rovnako.“ Vravel si Dano naivne .
„Ja ťa jebem...“ Povedal si Roman stlačil trúbu aj plyn a vyletel bez smerovky okolo fábie. Vedel, že niekto sa uhne. Cesta bola dosť široká. Na tri autá síce vydá len tak tak, ale zmestia sa. Neurobil to prvý krát, skúsenosti už mal.
Mladá baba v opačnom pruhu na niečom malom žltom trojdverovom, sa s hrôzou v očiach pomaly driapala až na chodník.
Dano strhol auto nabok v poslednej chvíli. Na kraji cesty bola veľká mláka po poobednom daždi. Schytal to starší manželský pár idúci po chodníku. Dano zastavil o kúsok ďalej na najbližšom možnom mieste, zapol výstražne a utekal sa ospravedlniť.
„Vy sa nemáte za čo. Videli sme to. Ten arogantný bastard by si zaslúžil. Keby sa neuhnete, mohlo dôjsť k ozajstnému nešťastiu.“ Povedali mu rozhorčený manželia.
Keď sa Dano dostal na parkovisko supermarketu, takmer všetky parkovacie miesta boli obsadené. Voľné boli už len asi štyri s označením pre invalidov. Dano sedel v aute zaparkovanom tak aby nikomu nevadil v prejazde, a čakal kým niekto odíde a uvoľni miesto.
Roman sa zastavil na pumpe, natankoval do plnej, ako vždy a potom šiel do obchodného centra. V bare sa tam mal s niekým stretnúť. Čierne audi si nerobilo problém z nedostatku miest na parkovanie. Zatiahlo na prvé parkovacie miesto pred vchodom do budovy.
Dano sa neveriacky pozeral ako z tmavého auta vystupuje zdravý mladý muž a kľudne si vykračuje do supermarketu, zatiaľ čo on čaká kým niekto dokončí svoj nákup a odíde so svojím autom. Miesto očakávanej nálepky s označením zdravotne postihnutý, sa na zadnom skle škľabila lebka s nápisom BAD BOYS. Tú videl Dano v priebehu pár minút už druhýkrát.
Konečne jedno auto odišlo a Dano zaparkoval na jeho mieste. Vzal si košík a vstúpil do obchodu. Nepotreboval nič extra, len pár rohlíkov, mlieko, šunku a hlavne dvd Spiderman 8, ktoré vychádzalo na pokračovanie v stánku, a on sľúbil synovi, že mu ho cestou z práce kúpi.
V supermarkete nakúpil čo potreboval, a potom sa postavil do radu pri novinovom stánku. Väčšina čakajúcich si podávala loto, či bingo. Dano bol asi šiesty, keď sa pred nimi zablysla Romanova holá hlava. Nehľadiac na nikoho sa predral pri pult. Nejaká pani si odvážila niečo podotknúť.
„ Čo je? Nejaký problém?“ Spýtal sa hrubo a suverénne. „ Vy si tu tipujte koľko chcete, ale ja kvôli balíčku cigariet na vás čakať nebudem.“
Ľudia si niečo zašomrali pod nos, ale nikto razantnejšie neoponoval. Danovi sa jeho správanie vôbec nepáčilo, ale bol piatok, čakal ho pekný weekend a on si ho nechcel kaziť zbytočnými problémami.
Roman si okrem spomínaného balíčka, ktorý sa však odrazu zmenil na kartón vzal ešte zapaľovač, nejaké karty, cigary a pár devedečiek. Predavačke len ukazoval – hento, toto a ešte tamto. Celkovo ich zobral štrnásť. Pri pulte bol minimálne zo osem minút, a predavačke nechal celkom slušné sprepitné. Pri odchode sa na ňu ešte zaceril, a so slovami „díky zlato“, sa pobral k svojmu autu.
Dano sa konečne dostal na radu.
„Prosím si Spidermana 8.“
„Je mi ľúto, ale posledné dvd vzal ten pán pred chvíľkou.“
„To naozaj? Ten čo sa predbehol?!“ Spýtal sa Dano s neskrývaným sklamaním v hlase.
„Uhm, ten.“ Prikývla ospravedlňujúco slečna za pultom.
„Tak ďakujem. Dovi.“ Jeho syn mal všetky diely a očakával, že mu prinesie aj ten dnešný. Dano ho nechcel sklamať, ale iné mu asi nezostávalo.
Šiel k svojej fábii, keď zbadal Romana, ako nasadá do čiernej audiny . Až vtedy zbadal o koho sa vlastne jedná. Nechcel spôsobiť žiadny problém, chcel sa len niečo spýtať.
„Prepáčte pane, vy ste teraz kupovali nejaké veci v novinovom stánku?“
„A? Čo má byť?“
„Nemohli by ste mi predať devedečko zo Spidermanom? Zobrali ste posledné? Stálo dve eurá, dám vam tri.“
„No sorry. Sa ti na tvoje euro môžem. Kto prv príde, ten prv melie.“ Povedal arogantne.
„Ja som tam skôr bol, ale vy ste sa predbehli.“ Podotkol Dano.
„Pozri kámo. Daj mi pokoj, a všetci budú spokojní. A teraz vypadni, aby som ťa náhodou neprešiel a neoškrel si blatník. Je to jasné?!“
Dano bol posledných pár rokov celkom pokojný človek, a väčšinou sa snažil riešiť veci s rozvahou a v priateľskom tóne. Ale tento krát mu bolo jasné, že týmto štýlom to asi nepôjde. Možno keby Roman vedel, že pod košeľou sa skrývajú svaly zocelené tvrdou drinou a ťažkou pílou, a že Dano pred tým ako sa oženil lietal z jedného maléru do druhého, nebol by si sebou až taký istý.
„Komu tykáš ty sráč?“ Zmenil Dano tón aj slovník. „Myslel si tento blatník?“ Spýtal sa a zároveň do neho poriadne kopol.
Blatník sa pod Danovou silnou nohou prevalil dnu.
„Ty skurvený zmrd!. Za to mi zaplatíš!“ Roman sa rozohnal a chcel Danovi riadnu vraziť. Ten však nečakal, útok odrazil ľavou rukou, a pravačku z celej sily zavesil do Romanovho brucha.
Holohlavec spadol na zem a lapal po dychu.
„Kvôli tebe som mal takmer dopravnú nehodu. Také svine ako ty sa vôbec nevedia chovať. Myslíš si že si elita, len za to že máš čierne fáro. Ja som synovi sľúbil ten film, a aj mu ho donesiem. Čakal som poctivo v rade, a potom si príde nejaký hajzlík, predbehne sa a správa sa ako keby mu to tu patrilo!“ Dano vytmavil všetko čo mal na srdci.
Naklonil sa do audiny a zobral si dvd. Zo svojej peňaženky zobral dvojeurovu mincu, a hodil ju smerom k ležiacemu Romanovi.
„ Tri si nechcel, tak tu máš dve. Aby si nepovedal, že som ťa okradol.“
„ Toto si presral kámo. Vôbec nevieš s kým sa zahrávaš!“ Vyštekol Roman.
„ Hej? S chudákom, čo sa váľa na zemi.“ Odvetil Dano, otočil sa a chystal sa odísť.
Roman sa medzitým postavil, otvoril zadné dvere, a z auta vytiahol bejzbolku.
„Si myslíš, že z tadeto len tak odídeš? Sa zobuď!“ Napriahol sa a chcel mu palicou rozbiť hlavu. Danove raekcie ale boli oveľa rýchlejšie. Bleskovo sa vyhol trajektórii pálky, šikovným manévrom mu ju vytrhol z rúk, a celou silou ho ňou praskol do kolena. Romanove koleno zaprašťalo, a on zrevúc ako zviera padol k zemi. Už nemal ten arogantný výraz, nahradila ho bolesť a utrpenie.
„Sekera či pálka, v podstate je to zajedno. Ja vždy sekám presne. Teraz tu môžeš konečne parkovať. Už ti chýba len nálepka pre invalidov.“ Poznamenal odchádzajúci Dano sucho.